✍️ Juraj Draxler : Kde sa vzal zvyk nútiť do politických vyjadrení umelcov a športovcov? V totalitných spoločnostiach
Ešte k tej Anne Netrebko. A k "diskusii" o tom, či dostatočne odsúdila vojnu na Ukrajine.
A ak áno, či to zmaže to, že pred 13 rokmi súhlasila s pripojením svojho mena pod zoznam osobností podporujúcich Putinovu kandidatúru. A či by sa nemala vyjadrovať dvojnásobne hlasne proti. Keďže je Ruska.
To nikdy nebolo, v bežnom živote európskych krajín. Niekto sa vyjadroval, niekto nie, ale ak nie, tak nikto nebehal za hercami či futbalistami s tým, že by MALI.
Dokonca aj v USA v ére mccarthyizmu, čo bola hodne hysterická doba, sa skôr naháňali domnelí agenti Sovietskeho zväzu. Nútenie umelcov, že sa musia verejne politicky vyjadrovať už bolo zriedkavé.
(Ako neskôr vysvitlo drvivá väčšina údajných agentov boli fatamorgány senátora McCarthyho a jeho ľudí. Nepripomína vám to niečo?)
Aj keď niektorí takto nútení boli. Mimochodom, nepochybujem, že ak by vtedy žili v USA výplachy typu Hvorecký a ďalší, aj oni by patrili medzi tých, kto vyštval Chaplina z krajiny, s tým, že je im podozrivý zo sympatií k nepriateľovi.
Ale masový tlak, že musíte verejne vyjadriť svoje politické sympatie, a že musia byť tie správne, to je naozaj plošná výsada režimov ako nacistický či sovietsky a ich odnoží.
Podpisovali sa anticharty, a podobne.
A teraz je to späť. V úplne bizarných kontextoch. Bývalá riaditeľka SNG Kusá teraz v nejakej ankete do nebies chválila nejakú našu tenistku, že je úžasná, pretože dala najavo, že je proti Rusku. To akože tenistka je ten maják analytického myslenia či morálky, na ktorý máme upierať zraky?
A viete čo ma najviac dojíma v podobných súvislostiach? Ako oni tam dodajú, že dotyčná "je odvážna" alebo odvážny.
Ten hokejista, tenistka alebo trtko zo seriálov, ktorý sa nebojí povedať niečo, čo je väčšinový názor ľudí okolo neho a ak by to nepovedal, tak ho prípadne ostrakizujú, tak ten je vraj odvážny. To už je riadne orwellovské.
Proste celé na hlavu.
Pritom, bohužiaľ, ono je to choroba, ktorá sa šíri aj inde, teraz v posledných rokoch. Aj na Západe sa občas začali nútiť športovci či umelci, že sa musia verejne politicky vyjadrovať.
A tak, aby to bolo naozaj uspokojivé. Až mrazilo z článkov smerom k boxerovi Usykovi, s jemne výhražným tónom, že ktovie, či je naozaj, ale určite naozaj dostatočne protiruský. Síce veľa chodí s ukrajinskou vlajkou, ok, nikdy sa nevyjadroval obdivne ku Kremľu, okej, ALE je podozrivé, že netají svoju pravoslávnu vieru, a Putina odsúdil len dva alebo trikrát. Stačí to?
Až keď vydal nejaké ďalšie vyhlásenia, tak sa to upokojilo.
A u nás je to ešte oveľa intenzívnejšie.
Ale to neprekvapuje. Pretože aj v iných situáciách, keď sa človek pozrie na tých našich aktivistov, intelektuálov či komentátorov, tak čo vidí?
Vidí hitlerčíka či kúštik gobbelsa, vidí chtivosť komsomoľského funkcionára okresného formátu, vidí tupú radosť podpriemerného umelca či novinára, ale zato nadpriemerného cenzora. Vitajte u našich aktivistov!