Pozerám si nejaký starý rozhovor so zakladateľom Singapuru. Lee Kuan Yew v ňom opisuje, ako sa CIA pokúsila najprv infiltrovať bezpečnostné zložky jeho štátu, potom podplatiť jeho stranu, potom jeho osobne. A ako to tvrdo odmietol. A ešte aj zverejnil.
A rozmýšľam - toto by naša kaviareň nikdy nepochopila.
Pozerám nejaké staré interview s bývalým americkým prezidentom Jimmy Carterom, zosnulým teraz nedávno. V tom interview vysvetľuje, prečo sa rozhodol, v rámci svojich aktivít po odchode z postu prezidenta, najprv preskúmať a potom otvorene hovoriť o tom ako vyvolený národ praktikuje aparteid voči okupovanému obyvateľstvu. A ako ho po tom pekne krásne odrezali od prístupu do médií hlavného prúdu.
A rozmýšľam - toto by naša kaviareň nikdy ani nemala chuť začať si sama pre seba rozoberať.
Čítam si nejaké zápisky Solženicyna o tom, ako ho v USA šokovala a totálne znechutila tamojšia spoločnosť a prečo sa rozhodol ju opustiť.
A myslím si - toto je úplne mimo morálky a chápania našich poctivých, neurastenických, materiálne prispôsobivých muckov z kaviarne.
Oni chápu: latečko, opakovanie lacných klišé, kapučíno, podhadzovanie sa mocným, nákup čínskeho tovaru cez nekonečné "shoppingovanie" na nete s cieľom nejako si zaplniť priestor okolo seba, sebaprezentáciu toho, akí sú údajne dobrí, morálni a humanitárni - hlavne, aby sa o tom, vedelo, vo všetkej vlajočkovej skromnosti.
Oni nechápu: nezávislý názor, reflexiu, rozmýšľanie dlhšie ako pol minúty či štyri hlty mokačína, vzdor mocným, nezávislosť od názorov okolia, zvedavosť a snahu pochopiť, čo sa vo svete naozaj deje, cit pre problémy či zmýšľanie ľudí z rôznych kultúr (jedno či mongolskej, ruskej alebo americkej), cit pre historické danosti vývoja spoločností a regiónov, vzdelanosť, cit pre fakty a úctu k logickej argumentácii.
Nechápu. Veď svet je tak krásny a jednoduchý, keď môžete opakovať predpísané heslá.
Vitajte vo svete kaviarne. Dúhovom, trblietavom, plytkom a, úprimne: dosť nechutnom.
https://www.facebook.com/share/p/1YEZZieDy7/