Blog investigatívnej žurnalistiky

Jedna z vecí, ktoré napriek mojej slušnej všeobecnej rozhľadenosti predsa len nepochopím, je náš bytový problém. Do čerta, však nás Slovákov predsa nepribúda, skôr naopak. Tak kde to všetko doteraz býva keď chce mať každý neskromný post-adolescent vlastný byt? Ja vám poviem kde je problém, a môžete ma hneď nominovať na výročnú cenu u prezidenta – problém je, že sa každý tlačí do Bratislavy a tých zopár veľkých miest, čo u nás máme. Lebo treba niekde ZARÁBAŤ! Nie je mi známe, či sa toľko ľudí hrnie bývať trebárs v Poltári, Revúcej, alebo Svidníku. Iste, ja viem, ide o pracovné príležitosti. To chápem. Darmo kdesi na idylickom vidieku pánu bohu za chrbtom kúpiš veľký trojizbák za 40 tisíc eur, ak tam nezoženieš slušnú robotu, hoci sa tam žije pokojnejšie a neraz aj zdravšie. Takže toto je ešte jedna vážna trvalá úloha pre Fica a Kaliňákovcov: treba sa v ďalšej „päťročnici“ zamyslieť ako zobytniť aj naše menšie mestá a mestečká, inak tá vízia Slovenska do roku 2040 skončí ako obrovská napuchnutá Bratislava a dve či tri ďalšie slovenské megalopolis.

Len to preboha nedať do rúk Šimečkovi a spol! 2/2

NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE (281)
ZAVLÁDLO BEZSTAROSTNÉ BABIE LETO

Zdá sa, že aspoň na tento čas je súčasná vládna koalícia v jej doterajších viskóznych kontúrach so svojou magickou sedemdesiatosmičkou zachránená. Aj keď s nejakými nie nepodstatnými odreninami a „kolaterálnymi“ škodami, predovšetkým pokiaľ ide o Dankovu SNS, v dôsledku samodeštrukčných procesov, ktoré nakoniec vyústili do historického odvolania čoraz populárnejšieho Tomáša Tarabu z funkcie ministra a podpredsedu vlády Roberta Fica.

Opozícia túto vládnu koalíciu samozrejme tak či tak posmešne nazýva zlepencom. No jasné, Mr. Šimečka a spol, všetko v čom nie je tvoje blahorodie a tvoji kumpáni v ďalších opozičných stranách, je pre vás "obyčajný zlepenec“. Lebo zlepenec je zásadne iba to, v čom vaša partia „chudobných“ poslankýň PS z východného Slovenska a tvoji opoziční kolegovia nemáte kreslá, nemáte vládne úrady a nič v exekutíve neriadite. Ak je pre vás súčasná koalícia troch členov – Smer-SD, Hlas-SD a SNS - zlepencom, čo to tu pre boha živého bolo za otrasný konglomerát v rokoch 2020-2023? A čo to tu plánujete zglejiť a pozliepať dokopy ak by ste náhodou, čo sa dúfam nestane, vyhrali voľby.... to nebude zlepenec?

Pokiaľ ide o Smer a Roberta Fica, premiér zvykne prizvukovať, a ja sa pravdu povediac ani veľmi nečudujem, že jeho sociálno-demokratická strana je naďalej žulovo pevná, stabilná a súdržná, a poslanecký klub Smeru funguje v parlamente ukážkovo svorne ako jeden muž. Nik zo Smeru nikam neuteká. Áno, s tým sa súhlasiť dá, aj keď si spomínam, že presne to isté hovorieval aj pred rokom 2018. Že strana Smer je jednotná a mimoriadne pevná politická štruktúra. Ale zrazu sa ako blesk z čistého neba odtrhlo jedenásť prominentných postáv Smeru a založilo si vlastnú konkurenčnú sociálnu demokraciu. Nič také dnes našťastie Richterovmu klubu nehrozí. Už len to by chýbalo, aby v nastalom „statku-zmätku“ slovenskej politickej scény začal niekto strečkovať aj v koaličnom Smere. Prosím vás, kto? Také osvedčené a ostrieľané piliere strany ako Galis, Jarjabek, Vážny.... alebo Baláž či Karas? Chvalabohu, aspoň dnešný Smer nevykazuje žiadne známky rozkladu a odštiepenectva, veď len sledovať a mať priebežne prehľad o všetkých štiepnych procesoch v SNS a Hlase dá človeku zabrať. Ak hovorím „človeku“, tak mám na mysli seba.... aby sa nik zas neurazil.

Opozícia vyrevuje od rána do neskorého večera ako zmyslov zbavená, a ja som presvedčený, že mnohí z tých psychicky labilnejších, akých je v parlamente nasáčkovaných dosť, to vykrikujú aj v spánku, že treba už raz konečne poraziť toho Fica. Lebo Slovensko potrebuje podľa nich zmenu, ktorú dodá ich vlastný kolosálny zlepenec v zložení PS, KDH, SaS, Demokrati a Hnutie Slovensko. Tu vraj už totiž nič nefunguje..... a vláda neurobila pre ľudí absolútne nič! Čo tam po budovaných nových moderných nemocniciach v každom kúte štátu, pribúdajúcich úsekoch diaľnic a nových tuneloch, čo tam po zmodernizovaných železničných tratiach, čo tam po skvelej cestnej a diaľničnej sieti, obklopujúcej ten progresivistický labyrint s názvom Bratislava, po nových automobilkách s kopou pracovných miest, čo tam po zresuscitovanej hlinikárni v Žiari nad Hronom a predsa len stúpajúcej životnej úrovni napriek svetovej ekonomickej a ropnej kríze.... Skrátka, vláda podľa nich za tie tri roky pri moci neurobila zhola nič, lebo pár dobrodružných študentov sa ako obvykle za akejkoľvek vlády trepe na skusy do zahraničia presne tak, ako sa zahraniční študenti trepú k nám. To má byť pre nás vzorom demonštrujúce Francúzsko, ktorého slzotvorným plynom zahalené školy rozožierajú potkany a šváby a celé sa to tam od Marseille až po Paríž mení na jednu veľkú bojovú zónu? Alebo Británia, kde ochorieť znamená pacientskú katastrofu lebo tamojší špitál, aj ten takzvaný „Royal infirmary“, je 30 rokov za opicami? Či potácajúce sa Merzovo Nemecko, ktoré bude musieť ratovať AfD, inak sa z povojnového ekonomického zázraku Európy stane krajina tretieho sveta? 1/2

Radšej končím, aby som príliš zoširoka nemudroval. Lebo aj tak nie som už dávno za nič v tomto štáte ako nepotrebný a ekonomicky neprínosný dôchodca zodpovedný a istá osôbka ma dokonca v júni prehlásila iba za „postavičku z alternatívy.“ No čo už, len ma strčiť niekam do starobinca, že? :)

PARLAMENTNÁ MINÚTA TICHA....

Tento týždeň nastal jeden z najzvláštnejších a zároveň najsmutnejších momentov počas akejkoľvek plenárnej schôdze nášho parlamentu. Po zdrvujúcej správe o tom, že 13-ročná Nelka nakoniec žiaľ napriek úpornej snahe lekárov prehrala v Martinskej nemocnici svoj boj o život, o tom celú sálu informoval predseda parlamentu Richard Raši. Spolu s výzvou, aby prítomní poslanci a poslankyne vstali a uctili si to dievčatko minútou ticha.

Jedno trinásťročné dieťa zavraždilo v základnej škole v prestávke počas vyučovania iné trinásťročné dieťa (a jednu učiteľku).... Také niečo sa predsa v minulosti sávalo iba v Amerike, a teraz sa to stalo aj na Slovensku, žiaľ nie prvý raz. Keďže tu na horných Kysuciach po odchode na dôchodok a presťahovaní z rodnej Bratislavy v roku 2013 žijem, dokonca v blízkosti Staškova, kde sa tá strašná tragédia odohrala, komentoval som to pred pár dňami aj ako človek, ktorý absolvoval rad besied práve so žiakmi ôsmeho a deviateho ročníka v okolitých základných školách. Spomenul som štyri obce, kde som bol na besedách so žiakmi – boli to Makov, Podvysoká, Klokočov a Olešná. Nevedel som, lebo tá informácia vtedy nebola ešte k dispozícii, že hoci Nelka navštevovala školu v Staškove, pochádza z Olešnej. Kto to tu nepozná, tak Olešná je pomerne dlhá horská dedina, tiahnúca sa krásnym hlbokým údolím pozdĺž potoka od posledných domov Klokočova, až po Staškov. V dolnej časti Olešnej je to pre tamojších ľudí oveľa bližšie k Staškou, než v hornej časti, kde ich obec susedí s Klokočovom.

Práve v Nelkinej Olešnej, v tamojšej menšej základnej škole, som mal v pondelok 20. januára 2020, tesne pred nástupom Covidu o mesiac neskôr, poslednú besedu so žiakmi ôsmej triedy – bola to živá interaktívna beseda o potrebe budovania zdravých medziľudských vzťahov na báze slušnosti, rešpektu a vzájomnej úcty príslušníkov oboch pohlaví, už od ranného detstva. Tá základná škola, situovaná v úzkej čarokrásnej dolinke, nemá, respektíve v tom čase nemala, a obávam sa, že dodnes nemá, telocvičňu. Veľa základných škôl, hlavne tých menších, nemá ani len telocvičňu. To je chyba, jedna z mnohých vážnych chýb v našej vyspelej demokratickej spoločnosti.

Keď moja beseda v Olešnej končila a ozvalo sa zvonenie, podišli deti ku mne a s širokým úsmevom sa poďakovali slovami „Ujo, to bolo fajn, príďte k nám niekedy zas“. Čo chceš počuť viac....? V ďalšej z tunajších základných škôl sa ma deti dožadovali v trochu inej súvislosti. Po náhlom úmrtí riaditeľa školského Centra voľného času tamojšej školy mi ôsmaci na záver mojej besedy povedali „Ujo, nám tu pred dvomi týždňami zomrel riaditeľ CVČ. Vy si s deťmi rozumiete, ste kamarátsky, poďte k nám robiť riaditeľa CVČ, my by sme si vás zvolili...“ Tak toto mi vháňalo slzy do očí. Nie, také čosi nie je, respektíve nebolo, možné, lebo hoci mám potrebné vysokoškolské pedagogické vzdelanie a titul PhDr, neabsolvoval som v živote požadovaných najmenej 5 rokov pedagogickej praxe ako učiteľ. Iba jeden rok počas mojej vojenskej základnej služby keď som bol triednym učiteľom prvákov a učil na Vojenskom gymnáziu SNP v Banskej Bystrici. Takže tá rigídna podmienka dĺžky pedagogickej praxe nepustí, darmo by vás samotné deti chceli. Aj to by snáď stálo za úvahu zmeniť, čo Vy na to, pán minister Drucker? O mňa už dnes samozrejme pre môj vek dávno nejde.

A čo spravíme s aktuálnym stavom našej mládeže? Neteoretizujme a nemudrujme donekonečna iba o právach detí a ich liberálnej slobode vybrať si dokonca aj pohlavie. Dosť bolo Ameriky !!! Mládeži sa treba venovať systematicky a s láskou, lebo mládež, ak sa jej úprimne venujete, to príme a ocení. Na prospech celej spoločnosti, kým nie je neskoro...Lenže je tu aj internet, sú tu sociálne siete, sú tu komerčné médiá s ich nekonečným prúdom násilia na obrazovke a s dekandenciou v každom druhom televíznom programe. Mnohí z nás dospelých, sami to otvorene priznávame, sme preto už prestali pozerať televíziu, lenže deti a mládež ju pozerajú.... A o to práve ide.

Hlasoval som s opozíciou. Tak ako minimálne stokrát predtým.

Je mi ľúto, že nás opustil Tomáš Taraba. Vedel, že už v máji stratil našu dôveru. Dúfal som ešte v pléne do poslednej chvíle, že sa zachová ako štátnik, vyhlási, že končí, a ešte v tom momente "abdikuje", keďže sám povedal, že skončí k 30. septembru, ak nedôjde k dohode.

Namiesto toho prišiel za rečnícky pult narcis. V deň svojho odvolávania mal ešte náš pán minister v mojom rodnom meste Martin turné, na ktoré nás ani nezavolal. Veď nás - celú SNS - nepotrebuje. 👎

Týmto som hlasoval za jeho odvolanie. To, že so mnou hlasovali aj všetci politickí satani, za to ja nemôžem.