Cancel culture svojou podstatou vylúčenia kontaktov s danými osobami prakticky dehumanizuje ľudí, označuje ich za bytosti, ktoré nie sú hodné toho, aby sa s nimi ktokoľvek bavil. A to často nie za skutky, ale za názory.
Ako taká je cancel culture prejavom extrémizmu, pretože šíri nenávisť. V súčasnosti je to skôr prejav progresívneho extrémizmu (pojem progresívny tu používam výlučne na označenie ideológie, a netvrdím, že automaticky celá progresívna ideológia musí byť extrémistická). Za takýto extrémizmus považujem aj kauzy, ktoré Denník N živí proti rektorovi Števčekovi a Slovenskej advokátskej komore za Zónu A a proti dekanovi Fedorovi za spoluprácu s ministrom Tarabom. Preto podľa mojej mienky sa tieto články snažia tlačiť Univerzitu Komenského, aby dištancovaním sa od ľudí – šírila nenávisť.
Otázka je, ako sa proti tomu postaviť. Ak by sme povedali, že ani my sa nebudeme baviť s progresívnymi extrémistami, tak ich budeme dehumanizovať a tým budeme šíriť nenávisť. Kruh sa uzatvára, nenávisť eskaluje. A to zrejme nechceme.
Preto je riešením prestať sa báť kričiacej menšiny a robiť presný opak voči tým, ktorých chcú vylúčiť (ak teda nie sú zjavní extrémisti v tom najklasickejšom zmysle slova). Verejne sa kontaktovať. Napríklad v týchto prípadoch nadväzovať zmysluplné spolupráce s Ministerstvom životného prostredia SR či zasypať Zónu A pozvánkami na vystúpenia.
Má to len jeden háčik. Ak to urobí len jeden človek, zas bude masívne hejtovaný a možno sa pre niekoho stane hrdinom, všeobecný odkaz Stop cancel culture sa tým však nedosiahne.
https://standard.sk/854338/ako-a-v-mene-coho-dennik-n-tlaci-na-univerzitu-komenskeho
🎄@investigativnyblogSK
Ako taká je cancel culture prejavom extrémizmu, pretože šíri nenávisť. V súčasnosti je to skôr prejav progresívneho extrémizmu (pojem progresívny tu používam výlučne na označenie ideológie, a netvrdím, že automaticky celá progresívna ideológia musí byť extrémistická). Za takýto extrémizmus považujem aj kauzy, ktoré Denník N živí proti rektorovi Števčekovi a Slovenskej advokátskej komore za Zónu A a proti dekanovi Fedorovi za spoluprácu s ministrom Tarabom. Preto podľa mojej mienky sa tieto články snažia tlačiť Univerzitu Komenského, aby dištancovaním sa od ľudí – šírila nenávisť.
Otázka je, ako sa proti tomu postaviť. Ak by sme povedali, že ani my sa nebudeme baviť s progresívnymi extrémistami, tak ich budeme dehumanizovať a tým budeme šíriť nenávisť. Kruh sa uzatvára, nenávisť eskaluje. A to zrejme nechceme.
Preto je riešením prestať sa báť kričiacej menšiny a robiť presný opak voči tým, ktorých chcú vylúčiť (ak teda nie sú zjavní extrémisti v tom najklasickejšom zmysle slova). Verejne sa kontaktovať. Napríklad v týchto prípadoch nadväzovať zmysluplné spolupráce s Ministerstvom životného prostredia SR či zasypať Zónu A pozvánkami na vystúpenia.
Má to len jeden háčik. Ak to urobí len jeden človek, zas bude masívne hejtovaný a možno sa pre niekoho stane hrdinom, všeobecný odkaz Stop cancel culture sa tým však nedosiahne.
https://standard.sk/854338/ako-a-v-mene-coho-dennik-n-tlaci-na-univerzitu-komenskeho
🎄@investigativnyblogSK