Balím kufre…
…idem na “dovolenku”, po roku sa vraciam do Medžugoria, kde okrem vypnutia hlavy otestujem svoje fyzické zdatnosti. Keď som sa na púť hlásil, nevedel som, že ako veľmi sa jej organizátor trafí do dátumu, kedy budem potrebovať vypnúť.
Takto pred týždňom moja rodná vieska, kde bývam oslavovala 700. výročie prvej písomnej zmienky, ako darček som jej venoval vyše roka intenzívnej práce na “monografií”, ktorá pre niekoho bude zlátaninou textov z kroník, ale verím, že mnohí ju ocenia. Presne pred týždňom počas príprav veľkolepých osláv sme do poslednej minúty tŕpli, či počasie vydrží - vydržalo a v nedeľu ráno okolo 1:30 bol dôvod na tanec, opití únavou sme sa hýbali rytmami oldies. Ráno o 10:30 všetci, niektorí z povinnosti a úcty k predkom, do kostola, to už za daždivého počasia na slávnostnú omšu. Píšem to preto, že približne do 13:30, kedy sme ukončili pohostenie pri kostole vyzerala púť, na ktorú sa balím ako ďakovná za predchádzajúci rok - darilo sa mi, fanúšikovia na stránke pribudli, dosah textov v priemere cez 5-tisíc, stal som zástupcom starostu, splnil záväzok napísať knihu k výročiu obce, úroda sliviek opäť bohatá napriek nepriazni počasia, teda naozaj oddychový “výlet” s menšou prosbou, aby bolo po voľbách 30. septembra čo najlepšie “ak by náhodou, mala byť vyslyšaná moja prosba”.
Lenže príchodom z osláv a istým promile alkoholu v krvi sa objavilo video Martina Daňa, ktoré definitívne pošpinilo profesiu, ktorú som 5 rokov študoval! Nehovorím, že som top novinár a riadim sa pravidlami, napokon sa venujem najmä komentovaniu, ale vzťah Moniky Tódovej a Pamely Záleskej pošpinil “remeslo”, pre ktoré som 5 rokov nejedenkrát mokol na zastávke, aby som prišiel domov, trápil sa s gramatikou, aby som preliezol do ďalšieho ročníka a napísal dnes v mojich očiach “priemerné” záverečné práce, ktoré mi zabezpečili “papier” na to čo ma baví - písaniu a komentovaniu spoločenských udalostí na Slovensku.
Namiesto bezstarostného oddychu si idem dať v hlave dokopy myšlienky a poriešiť aj vnútorné etické nastavenia. Vždy som si myslel, že ak náhodou budem robiť s niekým rozhovor, tak mojou povinnosťou je pozvať respondenta na kávu, aby mi ju nezaplatil on, v prípade, že by mi výnimočne chutila, aby mi neotupila zmysly voči nemu. Na Slovensku to funguje tak, že rozhovor s respondentom sa dohodne podľa vzoru hviezdy žurnalistiky v posteli a vydáva sa to za “rodinný život”. Bez ostychu sa na obranu súkromia, tej, ktorá naháňala politikov, postaví celá novinárska obec z hlavného mediálneho prúdu. Na toto ten týždeň bude málo! A potom v závere týždňa príde ďalšie obvinenie predstaviteľa opozície, ktoré by nedokázal napísať ani Hans Christian Andersen - obvinený má byť bývalý policajný prezident za to, že kajúcnik dával úplatky a on o tom, prepytujem, “pravdepodobne vedel”. Kde je celá NAKA, keď si značná časť Slovenska myslí, že prezidentka a vlády posledných troch rokov “pravdepodobne” páchali vlastizradu? “Pravdepodobne vedel” píše tá NAKA, ktorá vymyslela “zločineckú skupinu”, ktorá mala verejnosti oznámiť daňové úniky Andreja Kisku a Igora Matoviča…
Aby toho nebolo málo, tak novinárčina je natoľko zdegradovaná, že blázon môže meškať do diskusie a moderátor namiesto prázdnej stoličky sucho konštatuje “nech sa to viackrát nestane”, a to človeku, ktorý príde na sedláka v tričku… Ten istý hulvát zaútočí na novinára cez mŕtveho otca a zvyšok mlčí, resp. pokračuje v obhajobe chorého vzťahu novinárky a sudkyne. Ak Matovič útočí cez rodinu novinára, tak najvyšší čas venovať sa jeho Pavlínke a minimálne pokútne vybraným peniazom zo skrachovanej Arcy, čo je kauza podobná Matovičovmu priateľovi Jozefovi Marhuľovi a jeho BMG…
Bude na spracovanie tohto týždeň stačiť? Bude musieť, lebo sa blížia voľby a hoci mám pamäť dobrú, tak by sa mi zišla pamäť kajúcnikov, škandálov a káuz za posledné tri roky bolo toľko, že bude nutné ich pripomenúť. Na to, čo sa zmenilo k lepšiemu by som si nespomenul ani po roku dovolenky…
Dovidenia o týždeň priatelia :)